Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Želmíra Švehlová - Duchajová
(1880-1955)
Dátum narodenia: 6.5.1880
Miesto narodenia: Lazy pod Makytou
Želmíra Duchajová - Švehlová sa narodila 6.5. 1880 v Lazoch pod Makytou, zomrela 15. 5. 1955 v Martine. 1906-10 študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne, 1910-14 portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Feldbauer, Hofer). Absolvovala viacero študijných ciest do zahraničia - Francúzsko, Taliansko, Anglicko, Holandsko, Škandinávia a Nemecko. 1906 pôsobila ako učiteľka a organistka v Lazoch pod Makytou pri Banskej Štiavnici, 1919-31 ako učiteľka kreslenia v Martine, potom ako maliarka v slobodnom povolaní. 1918-43 organizovala slovenské ženské hnutie, 1920-46 podpredsedníčka spolku Živena. Členka Spolku slovenských umelcov, s ktorým sporadicky vystavovala. Samostatné výstavy mala v Hodoníne (1918), Bratislave (1931, 1941) a Martine (1931). Z literatúry: Váross, M.: Slovenské výtvarné
Duchajovej otvorené maliarske pôžitkárstvo, vychutnávanie čisto optických predností námetu ju nielen dištancovali od problematiky nostalgických nálad prelomu storočí, ale predznamenali aj viditeľný štýlový posun. Mäkké útvary farebných škvŕn už neboli obvyklou vibrujúcou, mihotajúcou sa súčasťou svetelnej kompozície, ale nadobudli kvality samostatnej stavebnej zložky architektúry obrazu. Stali sa prostriedkom navýsosť výtvarnej štylizácie, a niekedy aj ťažko posúdiť či vedomej alebo vynútenej deformácie figúry a priestoru jej obrazovej existencie. Sústredenosť na autonómne, čisto maliarske problémy tak Duchajovú už odkázalo do problematiky postimpresionizmu (fauvizmu). Je treba skutočne ľutovať, že maliarkino rané dielo zostalo len zľahka načrtnutým, počtom prác neveľkým torzom jej oprávnených umeleckých ambícií. A navyše aj už asi nevyriešiteľným kunsthistorickým problémom (Duchajová svoje diela až na výnimky nedatovala a dnes je už nemožné korektne rekonštruovať vývinové radenie jej torzovito dochovanej ranej maľby).