Hundertwasser

(1928-2000)
Dátum narodenia: 15.12.1928
Miesto narodenia: Viedeň

Hundertwasser sa narodil 15. decembra 1928 vo Viedni ako Friedrich Stowasser. Zomrel 19. februára 2000 na palube svojej lodi Regentag plaviacej sa na vlnách Pacifiku z Nového Zélandu do Európy na následky srdcového infarktu. Bol jediným synom židovskej matky a árijského otca, Josepha Marii Stowassera, ktorý zomrel rok po jeho narodení. Kresliť začal už ako šesťročný. V roku 1948 nastúpil na Akadémiu krásnych umení vo Viedni pod vedením Prof. Robina Christiana Andersena, vydržal tam však len tri mesiace.Vďaka zlej situácii v Rakúsku v roku 1949 začal cestovať po svete. V tomto období precestoval takmer celé Taliansko, keď napokon vo Florencii spoznal Reného Brô, s ktorým odišiel do Paríža. V Paríži si zmenil svoje rodné priezvisko Stowasser na Hundertwasser pretože mal pocit že to lepšie znie. Vychádzal z prekladu slova hundert do slovanských jazykov na slovo sto.Svoju prvú výstavu mal vo Viedni v Art Club of Vienna v roku 1952 a o dva roky neskôr už vystavoval v Paríži. V Paríži pracoval v ateliéri Reného Brô v Saint-Mandé kde v roku 1953 namaľoval svoju prvú špirálu. Špirála sa od tohto roku stáva charakteristickým prvkom jeho diela. Špirála ako protiklad rovnej čiary bola inšpiráciou jeho tvorby a naopak rovnú čiaru pokladal za ”matku všetkého zla, zdroj uniformity a ošklivosti“. Nazval ju bezbožnou pretože sa nenachádza nikde v prírode. Na svojej prvej parížskej výstave vo Facchettiho štúdiu v roku 1954 dokonca povedal že “rovná čiara vedie k zatrateniu ľudstva”. V tomto období vypracoval aj svoju teóriu transautomatizmu založenú na myšlienkach surrealistického automatizmu.V roku 1958 prednášal Hundertwasser svoj Plesnivý manifest proti racionalistickej architektúre (Verschimmelungsmanifest gegen den Rationalismus in der Architektur, Seckau). Manifest vychádzal z myšlienok transautomatizmu a opäť odmieta racionalizmus a rovnú čiaru v architektúre. V tom istom roku sa aj prvý krát oženil, ale už o dva roky neskôr sa rozviedol.V roku 1959 bola jeho práca ocenená na bienále v Sao Paolo. V tom istom roku založil spolu s Ernstom Fuchstom a Arnulfom Rainerom akadémiu umenia Pintorarium. Vďaka odporučeniu svojho priateľa Siegfrieda Poppeho, jedného z prvých zberateľov jeho diel, bol menovaný mimoriadnym profesorom na Škole výtvarných umení v Hamburgu. Spolu so svojimi študentmi v škole pomaľovali steny, dvere a okná učebne nekonečnou čiarou. Takzvaná Hamburská čiara predstavovala kritiku výučby a výchovy študentov architektúry. V roku 1960 usporiadal Hundertwasser v Paríži pri príležitosti svojej výstavy u Raymonda Cordiera Akciu žihlavy. V rámci akcie ponúkal ľuďom vývar zo žihľavy pripravený v hrnci na prádlo. Keďže nikto nechcel, tak zjedol všetko sám. V hrnci zostali však zbytky pracieho prášku a Hundertwasser si popálil žalúdok, z čoho mal dlhodobé zdravotné problémy.V roku 1960 navštívil Japonsko a usporiadal veľmi úspešnú výstavu v Tokiu. V roku 1961 sa oženil s Japonkou Yuko Ikewada. Manželstvo skončilo po piatich rokoch rozvodom. V roku 1961 vystavoval na Benátskom Bienále.Podľa Hundertwassera má človek trojitú kožu: svoju prirodzenú pokožku, svoj odev a svoj dom. V roku 1972 pridal k prvým trom aj štvrtú kožu sociálne prostredie človeka a piatu kožu celej planéty.V roku 1967 organizoval prednášku V nahote v prospech tretej kože v Hartmannovej galérii v Mníchove a v roku 1968 protestoval opäť nahý vo Viedni. Počas viedenského protestu v Medzinárodnom študentskom domove predniesol svoj manifest Los von Loos(Preč od Loosa). V roku 1968 kúpil na Sicílii loď, nazval ju Regentag a zmenil si meno na Friedensreich Hundertwasser Regentag.
V roku 1969 Hundertwasser odcestoval do Kalifornie a prvýkrát vystavoval v Spojených štátoch amerických. V roku 1972 sa spojil s Petrom Schamonim pri spolupráci na filme Regentag(daždivý deň) ktorý bol predstavený aj v Cannes. V tomto roku zomiera jeho matka. V roku 1975 bola zahájená jeho retrospektívna výstava, ktorá prebiehala až do roku 1992 v 15 krajinách a 80 galériách. Počas výstavy objavil v roku 1973 Nový Zéland, ktorý sa stal od roku 1976 jeho novou vlasťou. V roku 1973 uviedol svoj prvý album japonských litografií Nana hyaku mizu a bol prvým Európanom ktorého diela vyryli japonský majstri.V roku 1978 Hundertwasser prišiel opäť do Benátok a pracoval na Vlajke pre mier na Blízkom východe. V Senegale vytvoril na požiadanie prezidenta sériu poštových známok. V roku 1979 bola v New Yorku zahájená ďalšia putovná výstava s názvom Hundertwasser is painting.V roku 1980 vyhlásil washingtonský starosta 18. november za Hundertwasserov deň. Tento rok sa stal prelomovým v jeho kariére. Na americkom kontinente usporadúval prejavy proti budovaniu atómových elektrární a vo Viedni začal pôsobiť ako staviteľ a predstavil maketu Hundertwasserovho domu. Konečne sa mu podarilo preniesť idealistické názory a kritiku do praktickej roviny a začal pôsobyt ako takzvaný lekár architektúry. Hundertwasserov dom otvorili pre nájomníkov 17. februára 1986. Nasledujúcich pätnásť rokov Hundertwasser vypracoval viac ako päťdesiat architektonických projektov a z nich bola až polovica realizovaná.Hundertwasserove stavebné diela sa podľa stupňa zásahu do štruktúry daného miesta delia do troch kategórii. Prvá kategória sa nazýva exterior design a označuje obnovu fasád, vyplývajúcu z myšlienky práva na vlastné okno. Najväčšou realizáciou na úrovni exterior design je spaľovňa komunálneho odpadu a mestská tepláreň Spittelau vo Viedni(1988-1992). Druhý termín takzvaný redesign sa vzťahuje na projekty, ktoré okrem úpravy fasád zahŕňajú aj úpravu a obnovu vnútorných priestorov. Najrôznejších projektov redesignu je veľmi veľa. Najznámejším je snáď Kostol svätej Barbory v Štajersku(1987-1988) a obnova onkologického oddelenia univerzitnej nemocnici v Štajerskom Hradci(1991-1994). Viedenský Kunsthaus(1989-1991) je spolu s Hundertwasserhausom (1983- 1986) je tretím dokladom Hundertwasserovej prace vo Viedni. Sú to takzvané šťastné priestory ktoré autor vkladal do mestského organizmu.Hundertwasserova umelecká činnosť bola veľmi rozsiahla, zasiahla do mnohých oblasti ľudskej činnosti a vďaka častému cestovaniu aj do mnohých krajín a kultúr. Venoval sa aj navrhovaniu dizajnu praktických vecí ako napríklad hodiniek, telefónnych kariet, žetónov pre kasína, alebo značiek pre rakúske automobily. V roku 1992 navrhol dizajn štyroch telefónnych kariet a poštových známok pre Viedeň. Spracoval 366 originálnych obalov kníh pre knižný klub. V roku 1998 bola zahájená jeho ďalšia retrospektívna výstava v Nemecku. V roku 1999 opäť odchádza bývať a pracovať na Nový Zéland.Napriek tomu že nie všetky Hundertwasswrove diela boli prijaté s pochopením, jeho práca bola odmenená mnohými medzinárodnými oceneniami. Podľa prieskumov urobených na onkologickom oddelení, ktoré obnovil, má nový prírodný dizajn nemocnice pozitívny vplyv na liečbu pacientov. Hundertwasserhaus ja dodnes jedným z turisticky najatraktívnejších oblastí Viedne.Hundertwasser