Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Maximilián Schurmann - Sliač
Stav: | Voľný predaj |
Číslo položky: | 138132 |
Počet návštev: | 817 |
Rok: | 1942 |
Značenie: | vpravo dole |
Rozmery: | 20,5 x 29,5 cm |
Cena: | 230 € |
Popis
Technika: ceruza na papieri
Maximilián Schurmann
(1890-1960)
Dátum narodenia: 29.8.1890
Miesto narodenia: Štvrtok na Ostrove
Maximilián Schurmann sa narodil 29. 8. 1890 vo Štvrtku na Ostrove, zomrel 24. 3. 1960 v Bratislave. V rokoch 1907-14 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni (prof. Griepenkerl, Bacher). Tu počas štúdia získal veľa cien (Gundelova cena za portrétnu maľbu a Königswarterova cena za figurálnu maľbu). Potom študoval na Akadémii Julien v Paríži. Od roku 1918 žil v Nitre, kde v rokoch 1925-31 viedol súkromnú maliarsku školu. V rokoch 1920-28 pracoval v Paríži.V roku 1938 si otvoril v Bratislave súkromnú maliarsku školu. Neskôr v rokoch 1941-45 pôsobil ako profesor na Oddelení kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT. O Schurmannovi je známe, že vo svojej tvorbe inklinoval k monetovskému impresionizmu ( s Monetom sa Schurmann spoznal osobne, dokonca maľoval v záhrade jeho ateliéru). Absolventa viedenskej akadémie zaviala prvá svetová vojna do impresionistickej "Mekky" Giverny, kde v krátkom období rokov 1914-1915 vytvoril cyklus diel, v ktorých harmonicky štylizované zelené a ružovofialové farebné škvrny strácali lokálnu funkciu ( Hlava ženy v červenom klobúku, 1910 --1914; Ráno v Giverny, 1914; Záhrada Clauda Moneta 1914; Kosenie sena v Giverny, 1914; Tri stromy v hmle, 1914). Tento nádejný začiatok však predčasne ukončila maliarova internácia ako cudzinca vo francúzskom Espalione. Schurmann sa pokúsil znova nadviazať na francúzske východiská až od polovice dvadsiatych rokov. Vo vtedajšom úvodnom rozvine našej moderny, v čase Benkovho druhého maliarskeho heroizačno-monumentalizačného vrcholu, i v súvislostiach secesného expresionizmu košickej moderny a jej súbežcov z komárňanského okruhu, raných pokusov Bazovského, Alexyho, ale už aj Fullu a Galandu, mohlo však byť takéto znovuoživenie Monetovho príkladu pociťované ako nečasové.
Z literatúry: Dvořáková, Z.: Maximilián Schurmann. Bratislava 1971; Zmetáková, D.: Max Schurmann. Výber z krajinárskej tvorby. Katalóg Slovenskej národnej galérie, Bratislava 1980; Valent, Š.: Maximilián Schurmann 1890-1960. Katalóg Galérie F. Studeného, Nitra 1990.