František Chrástek - Dúha mladosti

(1925 - )
Dátum narodenia: 1.10.1925
Miesto narodenia: Rakvica ( Česko )

František Chrástek sa narodil *1. 10. 1925, Rakvica, okr. Breclav. Bol to juhomoravský maliar, žijúci od polovice 20. storočia v Bratislave. Skromný, ale rýdzi človek a veľká osobnosť všestranného umelca. Maliar bohatej a pestrej komornej tvorby, autor mnohých onumentálnych realizácií v architektúre, výborný kresliar. Pôvodne chcel byť František Chrástek učiteľom. Potom ale prišli výtvarné štúdiá. Bola to Stredná umeleckopriemyselná škola v Brne (odd. použitej maľby a grafiky u prof. E. Hrbka a prof. F. Süssera), a potom Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1951-1956. Študoval u prof. V. Hložníka a na oddelení figurálnej maľby u prof. J. Mudrocha. V jeho ročníku bolo až 30 poslucháčov, z nich tiež maliari, sochári a grafici z Čiech a Moravy – M. Dobeš, Č. Hlavinka, J. Hovorka, O. Ciencala, S. Zadražil, J. Lebiš. Po absolvovaní vysokoškolských štúdií pôsobil na katedre anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde mal aj svoj ateliér. Postupne sa začalo kryštalizovať a profilovať jeho výtvarné dielo aj umelecký program. Východiskom bolo umenie širokospektrálnej európskej moderny.Časť života a diela Františka Chrástka z južnej Moravy sa viaže k juhozápadnému Slovensku, k mestu loďarov a lodenice, ku Komárnu. Počalo to niekedy nutným pobytom členov Zväzu výtvarníkov na pracoviskách. Potom (1963-1974) F. Chrástek v Komárne učil na Základnej umeleckej škole, učil žiakov a seniorov vo výtvarných krúžkoch, ktoré navštevovali dôchodcovia aj kňazi. Pripravil tu na ďalšie štúdium viac ako 20 neskorších poslucháčov i absolventov Školy umeleckého priemyslu i Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. K tým najvýznamnejším bezpochyby patrí akad. maliar Jozef Bubák (1950), jedinečný, takmer renesančný kresliar, figuralista aj monumentalista, tiež autor výtvarných návrhov prvých slovenských bankoviek. Po roku 1960 sa rozvíja monumentálna tvorba Fr. Chrástka, mnohokrát v spolupráci s architektom Albertom Štefanom. Boli to diela pre interiér a exteriér v rôznych technikách: sgrafito, mozaiky, vitráž, maľby, drevené intarzie... Bola určená pre rôzne inštitúcie a spoločenské i zdravotnícke stavby, hotely, obchodné domy (Bratislava, Komárno, Košice, Liptovský Mikuláš, Rajec, Sečovce , Šamorín, Topoľčany, Trenčín, Trnava a posledná realizácia - 1990 – nemocnica v Banskej Štiavnici). Boli to rýdze monumentálna štylizácia, pôsobivé vo výtvarnej skratke, znaku i symbole. Ich veľkosť dokumentuje nástenná maľba v elektrárni v Královej aj s meradlom postavy umelca. Tieto realizácie boli často farebne ladené monochromaticky av ich fyzickej veľkosti je vždy prítomný prvok psychickej intimity, poetickej ľudskosti i univerzálnej znakovej symboliky.
V posledných rokoch, keď mu zdravie už nedovoľovalo intenzívnejšiu tvorivú aktivitu, zúčastňoval sa František Chrástek ako člen Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných výtvarných umelcov, tematických výstav Hudba v obraze. A hudobné motívy skutočne zvučia v jeho kultivovanej maľbe. Sú to hlavne abstraktné a symbolické kompozície a svojrázna je tiež symbolika jednej z jeho najnovších kresieb – Traja králi, Šapitó i zem a snáď aj nebeská obloha, trojtvári, korunka, šašo i kráľ, pohľady, úsmev i zamyslenie.